Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

História obce Terňa

História m.č. Hradisko

História m.č. Babin Potok

Fotogaléria

História obce Terňa

Najstaršie dejiny obce súvisia so slovanským osídlením. Stopy nás vedú na kopec hrádok, kde stála slovanská pevnosť, ktorú (F. Uličný) vybudovali obyvatelia starobylej Terne. Obec súvisí s významným starým hradiskom, ktorý historici považujú za sídelný hrad slovanského kmeňa obývajúceho Prešovskú kotlinu.

Obec je písomne doložená roku 1259, keď Bélo IV. daroval zem Therne, ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš, poľskému rytierovi Adamovi za služby  preukázané v bojoch s Tatármi. Panovník zdôraznil, že obdarovaný môže s ním slobodne disponovať po všetky časy a že ho slobodne budú dediť aj jeho potomkovia. Viacerí historici sa však domnievajú, že listina Bela IV. je falzum, ktoré bolo dodatočne vydané, aby Jakub, Adamov syn, mal doklad o vlastníckom  práve.

Jasovský konvent v r. 1310 potvrdil výmenu majetkov dediny Terňa. Z listiny sa tiež dozvedáme, že Terňa bola v tomto období dedičným majetkom zemanov Tekulovcov a potok ju rozdeľoval na 2 majetkové časti, ktoré si dovtedajší vlastníci vymenili. Pri potoku stáli 2 mlyny. Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina jestvovala dávno pred začiatkom 14. storočia.

V písomnostiach zo 14.-16. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Terne, čo bol už maďarizovaný tvar pôvodného slovanského názvu Terňa, ktorý sa vyskytuje zriedkavejšie.

Slovenský názov je odvodený od slova tŕnie, pravda v šarišskom nárečí. Názov Terňa nemá znaky charakteristické pre názvy zemianskych osád a dedín vzniknutých v 13. storočí. Sídlisko ani názov nevznikli teda z iniciatívy zemanov Tekulovcov,  ktorí boli maďarského pôvodu, a ktorým dedina patrila už v l3. storočí. Tieto skutočnosti vedú k názoru, že dedina jestvovala skôr, teda pred  13. storočím.

Na základe uvedených geografických, historických a jazykovedných poznatkov a vývoja osídlenia najbližšieho okolia možno konštatovať, že Terňa bola najstaršou slovansko - slovenskou dedinou v údolí miestneho potoka  jestvujúcou pred 11. prípade 9. storočím.

V 30 rokoch 14. storočia v tunajšom kostole pôsobil farár Kosmas. V Terni nepochybne z iniciatívy zemanov Tekulovcov postavili gotický kostol sv. Kataríny Alexandrijskej.

Dok5.png

Celá Terňa bola aj v 14. storočí a časť z nej v prvej polovici 15. stor. vo vlastníctve Tekulovcov. Jedna vetva zemanov sa tu usadila a názov dediny od 14. storočia používala  v prídomku. Nepochybne z  iniciatívy   zemanov začiatkom 14. storočia vznikla nová časť sídliska, ktorú po maďarsky pomenovali Kysterne, teda Malá Terňa.

Ternianke sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 12 port, takže Terňa bola stredne veľkou dedinou. Počas 16. storočia tu nebývali sedliaci, ale len niekoľko želiarských rodín,slúžiacich zemepánom. V polovici 15. storočia sídlisko tvorili len 4 zemianske kúrie a kostol s farou.

Pravdepodobne až v 80 - 90 rokoch 16. storočia zemania pridelili pozemky  niektorým usadlíkom, lebo v roku 1600 malo sídlisko okolo 10 obývaných poddanských domov a zemianskych kúrii, kostol a faru.

Koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa Terňa ako sídliskový typ úplne zmenila. Po odsťahovaní, prípadne aj úteku poddaných zostala len zemianskou osadou s kostolom. Taký ráz mala aj počas väčšiny 16. storočia.

Okolie Terne bolo v stredoveku  husto osídlené. V roku 1411 sa spomína obec Kelechen. Ďalšími obcami v blízkosti Terne boli Kapus Nagyfalu, Rakoš, Steplaka, Šalgov, ktoré v 15. storočí zanikli.

V 18. storočí cez Terňu viedla mýtna cesta na Bardejov a  Komárnik. 

Z kultúrno-historických pamiatok sa zachoval v Terni  renesančný kaštieľ zo začiatku 17. storočia, kúria z 1. polovice 19. storočia a kostol sv. Kataríny Alexandrijskej  postavený  okolo roku 1330.

Dok4.png

Richtári, predsedovia a starostovi obce Terňa od počiatku minulého storočia

  • Štefan Tokár, richtár
  • Jozef Tokár, starosta
  • Jozef Majerník, starosta
  • Štefan Senderák, komisár
  • Jozef Cehelský, richtár
  • Štefan Feč, richtár
  • Andrej Pastirčák, predseda
  • František Bartek, predseda
  • Vojtech Senderák, predseda 1957 - 1960
  • Bartolomej Juščák, predseda 1960
  • Július Hajtol, predseda 1961 - 31.3.1990
  • Anna Tokárová, starostka 17.4.1990 - 14.1. 1999
  • Andrej Majerník, starosta 15.1.1999 - 27.9. 1999
  • Daniela Ďaďovská - poverená zastupovaním starostu 28.9.1999 - 15.3.2000
  • Martin Senderák, starosta 16.3.2000 - 18.12.2006
  • Peter Koscelník, starosta 19.12.2006 - 2010
  • Juraj Senderák, starosta 2010 - súčasnosť 

 

 História miestnej časti Hradisko

 

Dok3.pngArcheologický výskum pri Hradisku odhalil črepy keramiky, pochádzajúcej pravdepodobne z 1O. - 12. storočia. Samotný názov dediny zachoval skutočnosť, že tu bolo slovanské hradisko. Vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku dediny a vývin osídlenia v údolí Ternianky možno usúdiť, že slovanské hradisko vybudovali obyvatelia starobylej dediny Terne, a s ich činnosťou súvisí aj spomenutá keramika.

Dedina Hradisko je mladšieho pôdu. Najstaršia správa o nej je z roku 1427, keď boli tunajšie sedliacke domácnosti zdanené od štyroch port a Hradisko bolo majetkovou súčasťou panstva hradu Šariš.

Vzhľadom na pôvod zemepisne podobne ležiacich Žatkoviec a Geraltova možno usúdiť, že dedinu Hradisko vybudovali usadlíci podľa zákupného práva v druhej polovici 14. storočia. Mohli to byť len roľníci, prípadne aj valasi, Rusíni, čo považujeme za pravdepodobnejšie. Napokon, valaskou dedinou bolo Hradisko dokázateľne v 16. storočí. Názov dostalo prevzatím staršieho názvu miesta, na ktorom si noví usadlíci vybudovali obydlia.

Hradisko v 15 -16. storočí patrilo  k majetkom panstva hradu Šariš.

Pasenie oviec si vyžadovalo dostatok pastvín. Tunajší valasi pásli ovce často aj v chotároch susedných dedín, proti čomu okolití zemania protestovali.

Povinnosti tunajších obyvateľov poznáme z roku 1557. Valašský šoltýs bol povinný odovzdať zemepánovi každoročne jahňa, zajaca a živého krahulca. Každá valašská domácnosť ročne vyplácala po 50 denárov a z oviec odovzdávala každý dvadsiaty kus. Valaské domácnosti mali aj robotné povinnosti pri údržbe hradu Šariš. Podobné povinnosti mali nepochybne aj v 15. storočí.                                                                   

Valaské domácnosti užívali aj polia, od ktorých okrem šoltýsa platili daň kráľovi. V rokoch 1543, 1567 a 1588 boli zdanené od 4 a 3,5 porty. V roku 1600 miestne sídlisko pozostávalo z deviatich obývaných domov valachov a šoltýsa.

Koncom 16. storočia bolo Hradisko malou dedinou s valaským, rusínskym obyvateľstvom.

 

História miestnej časti Babin Potok

Babin Potok sa spomína od roku 1310 ako sídlo jednej vetvy Thekulovcov. V roku 1334 pri deľbe majetkov bola obec rozdelená na Vyšný Babin Potok (Gombosovci) a Nižný Babin Potok (viacerí zemepáni) a od 15. stor. Semseyovci.

V susedstve Babin Potoka v 14. stor. jestvovala zemianska osada Posalaka. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 5 port. V polovice 16. stor. v Babin Potoku boli 3 zemianske kúrie.

V roku 1600 poddanské rodiny bývali v 18 domoch. Koncom 16. stor. mal Babin Potok aj poddanské obyvateľstvo.

Názvy obce:

1310 Balapathokakuzy

1334 v maďarskom názve Babapataka

1773 Balpotok

1948 Babin Potok

V roku 1787 mala obec 25 domov a 181 obyvateľov. V roku 1825 25 – 27 domov a 213 obyvateľov.


 

Historické snímky

bez názvu
Výstavba ZŠ v Terni rok 1961Spodný rad zľava: Ma

Výstavba ZŠ v Terni rok 1961
Spodný rad zľava: Marcel Giňa, Vojtech Zajac a Štefan Giňa - Džerko
Horný rad zľava: Ján Piroh, Anton Bartek, Jozef Giňa, Juraj Giňa, Štefan Giňa - Ňaršansky

Spomienka na 1. mája v Terni 1936

Spomienka na 1. mája v Terni 1936

Spomienka na 1. mája v Terni 1936

Spomienka na 1. mája v Terni 1936


 
 

 
 

dnes je: 11.12.2017

meniny má: Hilda

Počasie
webygroup
ÚvodÚvodná stránka